Lebewohl

29. října 2011 v 11:56 | Sciurine |  Denník kávofila
Úbohé ostatky brečtana a divého hrozna, ktoré nám rastú na plote, to sme ich doma počas leta kruto postríhali. Nebojte sa, týždeň po tomto masakre už boli takmer také dlhé ako pred vykonanou akciou. Teraz sú však tie odstrihnuté časti suché, polámané a mŕtve. Odišli s jeseňou.

Aj ja odchádzam. Už ma tento svet blogový len trápi, nebaví ma a nadobro ho opúšťam. Vlastne ani nie, naďalej ma bude baviť čítať si články iných, lenže už som po krk z vlastného brlohu. Nechcem fotiť, písať alebo akýmkoľvek iným spôsobom tvoriť s neprestajnou myšlienkou, že to zverejním na blogu a koľko asi budem mať komentárov. Chcem čosi tvoriť preto, lebo ma to baví, lebo tvorím rada a nie z dôvodu, aby som z toho mala nejaký obrovský úspech, množstvo komentárov a uznanie iných.

Znie to, ako keby som trpela depresiou. Ale netrpím, len som trocha porozmýšľala a už po celé dni myslím na to, že tu toho jednoducho nechám. Tak tu máte moje "das Lebewohl" (konečne nejaké krásne nemecké slovo - vlastne jediné krásne slovo ktoré som kedy počula z úst učiteľky nemčiny), moju nechutne patetickú rozlúčku. Ja si sadnem na zadok - na čo iné, že? - a budem si čítať životopis sestier Bronteovských.